Dúhový most
V jednej časti večnosti existuje miesto,
ktoré sa nazýva Dúhový most.
Keď zomrie zviera, ktoré žilo s niekým v tesnom a láskyplnom
spolužití,
odoberie sa na tento Dúhový most.
Je tam veľa miesta a kopce a lúky,
na ktorých sa naši priatelia môžu hrať a behať.
O jedlo a pitie nie je núdze,
celé dni tam svieti slnko a naši priatelia sa tam cítia
dobre a spokojne.
Všetky zvieratá, ktoré boli niekedy choré,
sú teraz zdravé a silné,
ako si ich my časom pamätáme a vidíme ich vo svojich snoch.
Sú šťastné a majú všetko-okrem jednej maličkosti.
Hľadajú niekoho určitého,
niekoho,
koho nechali na Zemi.
Všetci sa hrajú a behajú, až jedného dňa jeden z nich spozornie,
preruší hry a zadíva do diaľky.
Oči sa mu rozšíria, telo sa rozochveje,
nastraží uši.
Naraz sa oddelí od skupiny, rozbehne sa cez planiny,
nohy ho nesú rýchlejšie a rýchlejšie...
Ešte si len ako bod v nekonečne,
akomile sa však stretnete,
vaša radosť zo stretnutia nemá konca.
Pohladíš milovanú hlavu,
znovu sa pozrieš svojmu priateľovi do očí,
ktorého si už dlho nevidel,
ktorého si ale nikdy nestratil zo svojho srdca.
A potom spolu prejdete cez Dúhový most.
Navždy spolu...