Jassica
Jassica je môj prvý pes. Dostala som ju na MDD keď som mala 2 roky. Bola to rotvajlerka. Keď bola šteniatko, trpela parvovirózou. Rok aj niečo sa liečila takže som nemohla byť s ňou. Nakoniec sa z toho dostala a ja som sa s ňou konečne mohla stretnúť. Som na ňu hrdá že sa dostala z tejto zákernej choroby. Je to moja bojovnica. A ako čas plynul Jassica rástla a rástla až z nej bola nádherná rotvajlerka. Jassica bola veľmi milá a mala rada deti. NIKDY nikoho nepohryzla. Bol to veľmi dobrý strážny pes. Keď išli ľudia okolo brány, báli sa, pretože Jassica mala veľmi silný štekot. Niekedy strážila, niekedy štekala od radosti. Ja som začala chodiť do školy a vždy pri návrate z nej ma Jassica čakala nastúpená pri bráne a keď ma zbadala, začala vrtieť zadkom a spustila tú jej obľúbenú uvítaciu pieseň. Potom priniesla žuvaciu kosť a hrali sme sa. Lenže boli problémy s domom, tak sme sa sťahovali. Jassicu potom jeden čas strážila babka. Nejaký debil mi Jassicu priotrávil ale dostala sa aj z toho. Keby viem kto to urobil, asi ho zabijem. Nie asi ale určite. Lenže babka začala mať zdravotné problémy tak sme Jassice hľadali nový domov. Aj sme našli. Vďaka ocinovmu bratrancovi. Inak by Jassica zomrela o dva roky skôr. Dostala sa k celkom milému pánovi, ktorý vlastnil prasačiu farmu. Odchod Jassici bol taký, že ja som ani nevedela že odišla, takže som sa s ňou ani nerozlúčila. Potom som ju chcela ísť pozrieť, ale čas mojim rodičom nedovolil. Keby viem kde to je idem aj pešo. Dva roky tam Jassica pobudla ale začali ďaľšie zdravotné problémy. Neviem presne ale mne povedali že sa jej zamotali črevá a museli ju utratiť. Keď som sa opýtala našich kedy pôjdeme pozrieť Jassicu, povedali že nikdy pretože zomrela. Bola to rana pod pás. Teraz mi ju pripomínajú už len fotky a jej obojok. 
